26. januára 2015

Spomaliť.


Sú rána, kedy je moje mesto prikryté hmlou. Dni kedy opustenie postele znamená odchod z komfortnej zóny a každý jeden krok je krokom do neznáma. Vtedy sa snažím, držím hlavu vzpriamene, pozerám vopred a usmievam. Cestu nepoznám, no mám cieľ. Držím sa ho, idem za ním.

Niekedy mám pocit, že až moc tlačím. Veciam nedávam voľný priebeh, snažím sa zmeniť osud. Určujem smer a naťahujem ruky.

Občas si hovorím, že by som mohol spomaliť.
Zastaviť sa na krátku chvíľu, urobiť krok vzad a pozrieť sa na veci z iného uhľa pohľadu.


20. januára 2015

Home office.


Od doby čo sme sa presťahovali do nášho bytu v Prahe už ubehol nejaký mesiac a prakticky (našťastie) sme už zabývaní. Na stenách nám visia fotografie zo spoločných ciest, v rohu izby je kaktusová farma a v ďalšom si vychutnávame jedlo z našej kuchyne. Všetko má už svoje miesto až na jeden roh, ktorý čaká na svoje zariadenie.

Chceme si v ňom zriadiť menší pracovný kút a tak zbierame inšpiráciu, kde sa len dá...

11. januára 2015

Tour Eiffel



Neviem presne definovať, čím to bolo, no v Paríži som sa cítil výborne.

Architektúra, všadeprítomný nádych elegancie, jazyk ktorému nerozumiem (no raz by som chcel...), výborné pečivo a káva. To všetko mi imponovalo.
Na každom rohu ma čakalo prekvapenie, ktoré ma presvedčilo o tom, že sa oplatí zájsť aj za ďalší a potom aj za ten ďalší.