2013? Welcome!

22:21



Na úvod roku 2013 som sa rozhodol (aj keď to nie je v mojom zvyku) pozrieť späť, do roku minulého. Roku prelomového, kedy sa toho stalo viac, než by bol ktokoľvek čakal. Otváram zložku s fotografiami a hľadám priečinok s januárovým dátumom... Pozrime sa, ako to teda celé začalo.

Už niekoľko rokov si nedávam predsavzatia. Ak niečo chcem, začínam s tým hneď, respektíve ďalší pondelok (ináč povedané, nezačínam...) a tak tomu bolo aj na začiatku 2012. Prázdna prvá strana diáru. Nekonali sa žiadne bujaré oslavy zmeny dátumu. Vedel som, že "to" obdobie ešte príde. A nemusím ho oslavovať na prelome decembra a januára. Že to robí zvyšok populácie? Fajn.

Jednou z novoročných noviniek bol spolubývajúci. Pozitívna zmena. Skúškové ma neskolilo. Vztýčená hlava, upriamený pohľad do blízkej budúcnosti, písanie bakalárky. Prvotné nadšenie ma po niekoľkých hodinách a neustále prázdnom dokumente s názvom "práca" prešlo. Dni plynuli, práca sa hromadila, strany pribúdali, Patrik bol spokojný. S postupným otepľovaním a predlžovaním dní sa krátil môj študentský život. Posledný (to som ešte nevedel, že pribudnú ďalšie štyri) semester som zasvätil "užívaniu si". Mesta, ľudí, atmosféry, priateľstiev, dní a (najmä) nocí.

Dlhé večery písania striedalo vysedávanie na balkóne. Viedli sme dlhé rozhovory o ničom, čo pre nás znamenalo všetko. Odpočítavali sa posledné dni semestra. Tešili sme sa na koncert Charlie Straight a učili sa texty, nech sme za najlepších fanúšikov. Nespavosť som zaháňal premýšľaním o dokonalom tetovaní a lete, ktoré som si nevedel predstaviť. Po troch dňoch trápenia som odovzdal bakalárku. Pocit "like a boss". Nekončiace oslavy, nepohodlná (no najkrajšia) obuv z našich botníkov a nenútený úsmev. Bol som všade, s ňou, s ním, so známymi aj neznámymi.

V máji som si takmer zlomil nohu. Zrýchleným krokom som sa ponáhľal z jedenásteho poschodia do trafiky na prízemí. So zatajeným dychom som listoval v novom čísle (pre mňa) najlepšieho slovenského fashion magazínu. Veľký nadpis "Patrik Igaz" a strana venovaná mne a blogu. Pocit "like a boss", už zas. Stará mama si bude mať čo pripnúť na chladničku magnetkou. Prebehlo mi hlavou, že jej musím zaobstarať nejakú "spešl".

Praha. Len tak, na otočku a jednu módnu prehliadku. Toalety zdobené čerstvým ovocím. Nechápal som (nechápem ani teraz). Veľa bubliniek, povolený motýlik okolo krku a predsavzatie "toto neskončí". Skončilo. Späť v Bratislave, posledný týždeň pred štátnicami. Všetci ma potrebovali, ja som potreboval len čas. Ešte týždeň. Alebo aspoň deň. Naučil som sa viazať kravatu. Znova. Aby som to po dvoch mesiacoch neovládal. Znova... Kúpil si nový oblek. Triasol sa (nie od radosti). Ťahal som otázky. Jednu som sa rozhodol pri učení odignorovať. Ocitla sa v trojici vytiahnutých, samozrejme. Pochopil som, že "čo vyžaruješ, to priťahuješ" platí. V mojom prípade neustále. Žijem tými slovami, už niekoľko mesiacov.

Bc Patrik. Nič viac. Oznámil som to vo veľkom štýle každému, kto mi za to stál. Dve písmená som oslávil, ako by znamenali celý život. V tých dňoch aj znamenali. Znova som objavil sám seba. Začal som čítať. Veľa a ešte viac. Vrátil som sa k príbehom, na ktoré nikdy nebol čas. Spravil som veci, ktoré som dovtedy považoval za nepodstatné, usmial sa na neznámu pani a mal z toho dobrý pocit. Z hlboka som dýchal a preciťoval atmosféru, všetko bolo znova fajn.

Nadväzoval som nové priateľstvá. Pocit "toto nie je na celý život" som neriešil. Osemhodinové smeny v práci vystriedali dvanásťhodinové. Po nich som chodil "na jedno". S nimi. Z jedného nikdy nebolo len jedno. Miloval som to. O šiestej ráno mi spievala "Ukáž mi lásku". Aj to som miloval.

Čoraz častejšie sme sa pozastavovali nad tým, prečo sú veci tak, ako sú. Uvedomili sme si, že už nám nie je 18. Nevadí. Prestali sme čítať knihy v mäkkej väzbe a porovnávať s nimi naše životy. Prechádzali sme sa bosí po tráve, aby sme zistili, že niekedy nám k šťastiu viac netreba.

Leto 2012. Niektorí odišli, iní sa ku mne dostali bližšie než kedykoľvek predtým. Mal som len jeden plán, užiť si teplé dni. Vyšlo to. Pocit "vrchol sínusoidy s názvom 2012" sa dostavil. Promócie, všetky oči na mne. Oprava. Všetky oči na mojej taške, dokonalosť, Patrik je spokojný. Diplom v ruke, je to oficiálne. rodina sa teší somnou a som aspoň na chvíľu ich hrdinom.
Letíme. Pijeme prvú rannú kávu v Bulharsku. Som rád, že som a že viac kávy už nie je. Dva týždne bez kávy, pre istotu. Pocit "piesok mám všade". Užívame si to, vysedávame na terase a žmúrime oči do Slnka.

Tri roky spolu. Bývame spolu. Prežívame lásku. Dospelú, občas nepohodlnú, no podľa všetkého takú, akú chceme. Učíme sa robiť kompromisy, nakupovať spolu potraviny a všetko je nové. Pozeráme sa na seriály, ktoré by sme si sami nepozreli, no takto nás bavia.
Posledný večer na internáte. Trojročné čakanie sa vyplatilo, konečne to prišlo. Pociťujem však melanchóliu. Ešte raz zavesím svoj pohľad na vysvietené sídlisko a sledujem ho do hlbokej noci. Spomínam si na všetky dni, ktoré si zrejme zapamätám na veky vekov a ktoré budú navždy "také študentské".

Sťahujeme sa z Bratislavy, aby sme sa o týždeň na to vrátili, do nového. Spolu. Tentokrát druhá strana Bratislavy. Nové mesto, nové pocity, nový spoj do školy a práce. Všetko ma teší. Cítim sa tak ináč, dospelejšie.

Jeseň každoročne prináša so sebou "nové začiatky". A množstvo príležitostí vyvetrať to najlepšie, čo doma máte. Jedna vernisáž strieda druhú, módne prehliadky sa organizujú ako na bežiacom páse a všetci sa tešíme na novú sezónu. Dostávam sa na miesta, o ktorých som pred niekoľkými mesiacmi ani nesníval a život blogera má konečne niečo do seba. Po čase zisťujem, že je to len dočasný stav a s úľavou zhodnocujem situáciu, že je to tak asi lepšie. Strojenosť a nútený úsmev nie je stav, v ktorom túžim zotrvať zvyšok svojho života.

Krakov a Praha (znova). Dvojica miest, ktorými som túto jeseň žil. Dvojica predĺžených víkendov, ktoré ma naplnili inšpiráciou, novými názormi a zážitkami miestnych. Spomínam si na sivé ráno v Krakove. Sedím na parapetnej doske okna na šiestom poschodí, vo vyhrnutých jeansoch a s bosými nohami. Vonku je asi niečo okolo nuly. Vzniká niekoľko fotografií, ktoré ma vyjadrujú. Moju pravú tvár, charakter, cítenie. Všetko veľmi jednoduché a obyčajné. Zatiaľ nepublikované.

Koniec roka sa blíži. Všetci si pospevujeme "Diamonds" a veríme, že každý deň môže byť dobrý a ešte lepší. Stretávam Alberta z Charlie Straight, po polroku znova. Polrok medzi prvým a druhým koncertom v Bratislave ubehol veľmi rýchlo, veľa vecí sa zmenilo. Množstvo ľudí sklamalo, oklamalo, zneúctilo, zašliapalo, ale o tom som tu nepísal. Načo aj... Myslím na tých, čo prekvapili, podržali, podporili či akokoľvek pozitívne zasiahli do môjho života v roku 2012.

V lete som si zapamätal dvojicu slov, na ktoré myslím zakaždým, keď sa potrebujem dostať do normálnej roviny. "To prejde", sú slová, ktoré Vás vrátia späť, nech je Vám akokoľvek zle, ale aj akokoľvek dobre. A ja im verím rovnako, ako môjmu "čo vyžaruješ, to priťahuješ".

Teraz, v roku 2013, po jednom novoročnom želaní si uvedomujem ešte viac, že "nič nevrátime späť, ale za to môžeme vytvárať niečo do budúcna" (Adam) a týmto sa budem snažiť riadiť.

Prajem Vám, aby ani v tomto roku nezoslabla iskra, ktorú v sebe skrývate. Aby divokosť vo Vašich srdciach bola stále rovnako intenzívna a pri pohľade späť ste cítili pocit naplnenia a radosti z toho, čo sa Vám podarilo a čím ste žili.

Pusťme sa teda spolu do ďalšieho úžasného obdobia!


You Might Also Like

12 komentárov

  1. píšeš neuveriteľne zaujímavo,ani opísať to nejde :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Juj Paťko, veľmi pekne si to napísal...som si prečítala až do konca :) a páčilo sa mi...nech Ti ostane tento pozitívny a optimistický postoj k životu i naďalej! Všetko dobré do nového roku milý kolega...Aďa

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem kolegyňa, čoskoro sa vidíme späť v lavici! ;)

      Odstrániť
  3. nádherne napísané .. až sa mi slza spustila ( a to ja "neplačem" ) :D
    všetko dobré do nového roku :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. prečítala som to celé. práve mám taký ten zlý pocit. nie z teba ale zo seba.
    tak mi tvoj článok padol vhod :)
    ďakujem

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. mysli na to, že "to prejde" .)

      budem držať palec ,))

      Odstrániť
  5. Krasny clanok. Prajem ti, nech je 2013 este lepsi ako ten minuly rok! Uz teraz sa tesim na tvoje prispevky!! :))

    OdpovedaťOdstrániť
  6. :) Nice one
    (Prečo pri dlhších textoch majú všetci potrebu písať, že to prečítali do konca? Asi len ja som úchylák, ktorý na blogoch číta vždy všetko..)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. pripájam sa k Tebe do "úchylárne", aj ja čítam... nie od každého (sorry), ale na niektorých blogoch mám prečítané vždy vše :)

      Odstrániť
    2. Koho nechcem číťať, toho zbytočne sledovať... Ale je pravda, že občas ma tie texty vedia aj pekne iritovať, hlavne keď sú gramaticky a štylisticky mimo..

      Odstrániť
  7. wooow :) úžasně píšeš :) objevila jsem Tvůj blog před chvilkou a úplně jsme se začetla! super!!! :)

    OdpovedaťOdstrániť

//]]>