Mesačník - Máj / Jún

12:48


Dva mesiace. Presne toľko času uplynulo od môjho posledného príspevku tohto typu. Dvojmesačné obdobie vo mne vždy evokovalo letné prázdniny. Podvedome som si ho zakaždým premietal na obdobie leta, nech už išlo o akúkoľvek časť roka a akékoľvek ročné obdobie.

Čo znamenajú v živote človeka dva mesiace? Nie tie, o ktorých sme ako deti dúfali, že budú nekonečné... A nemyslime ani na dvojmesačné obdobie, počas ktorého nám dvakrát naplnia schránku účty a srdečné pozdravy od poisťovne, dvakrát prežijeme euforický deň v štýle "je výplata" a v imaginárnej tabuľke "som sám" si škrtneme ďalšie dve čiary.


Jar mi dávala zabrať. Zatiaľ čo za oknami tancovali stromy vo vetre, ja som posedával doma a popíjal nový druh čaju, na ktorom som sa behom pár dní stal závislým. Zatiaľ čo sa všetci okolo mňa pripravovali na skúšky a nervózne stláčali "delete" pri písaní záverečných prác, ja som si užíval hlasnú hudbu, mykal hlavou do oboch strán a na prstoch pravej ruky ukazoval gesto, za ktoré by sa nehanbil ani Ozzy.

Veľakrát som sa pýtal mojich priateľov: "Prečo je to tak? Načo je to dobré?". Zakaždým som dostal rovnakú odpoveď: "Je to spôsob, ako sa s tým všetkým vyrovnať...". Ten môj bol veľmi jednoduchý. Robiť všetko naopak a nekonvenčne. Myslím, že je najvyšší čas prestať čítať knihy s tematikou medziľudských vzťahov a efektívneho prežitia vo svete "som vždy nad vecou".

Ale máj a jún nebol len o filozofovaní a hľadaní pravdy (ktorú sme nakoniec nenašli, lebo každý má tú svoju a pri neprijatí pravdy toho druhého sa zrazu cesta rozdeľuje na dve strany...). Pribúdajúce slnečné lúče zvýšili počet endorfínov v našich telách a z tmavých izieb sme vybehli von. Prešli sme sa po čerstvej tráve, dali si prvú chladenú citronádu a vyhrnuli nohavice, nech nám opaľuje členky. Spoza slnečných okuliarov sme dvíhali obočie a snažili sa o najzáľudnejší výraz tváre, ktorý by nazbieral čo najviac "srdiečok" na Instagrame (veď o to dnes ide, nie?).

Za posledné dva mesiace som zažil pekelné bratislavské teplo, povodne (mohla to byť schizofrénia, čo som cítil pri obúvaní zimnej obuvi v júni?), londýnsky dážď a studené chorvátske more. Viackrát som balil svoj fialový kufor a (pri všetkej skromnosti) som zistil, že mi to celkom ide! Niekedy to bolo len na pár dní a na niekoľko desiatok kilometrov, inokedy na stovky a jedenkrát na ani nie desiatku, no (snáď) o to dlhšie obdobie.

V poslednom mesačníku, na konci apríla, som si dal malé predsavzatie s nastavením zrkadla. Myslím, že vizualizácia seba samého na poste šéfredaktora hociktorého časopisu je oveľa jednoduchšia, než predstava seba samého v reálnom svetle, s chybami a celým zoznamom "toto na tebe nemám rád".

Návod na zostavenie imaginárneho zoznamu je veľmi jednoduchý. Počúvajte. Snažím sa o to isté...




You Might Also Like

8 komentárov

  1. schIzofrenia a nie schYzofrenia ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. chybička se vloudila, vďaka za upozornenie ;)

      Odstrániť
  2. wow, skvelý článok, našla som sa vo viacerých pasážach... a musím potvrdiť, že s tým šéfredaktorom si to vôbec neprehnal, len tak ďalej..:) a pekné ponožtičky :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ta posledna partyfotka je najlepsia :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Vypadá to, že máš super akční perfektní život ! :)
    černobílé fotky rulezz!
    Až pojedeš do Prahy, ozvi se, chcem ťa poznat! ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. niekde som citala, ze blog ma byt pre toho kto ho pise predovsetkym nastavenie si zrkadla, ty to robis :) a to je super, potom aj citatelia vedia lepsie docenit tvoje clanky
    mala by som si zobrat ponaucenie :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  6. fakt ma bavíš. ten Tvoj štýl písania ma dostáva každým Tvojím novým postom.
    a fotky sú ako inak skvelé :)

    OdpovedaťOdstrániť

//]]>