Mesačník - december (alebo zhrnutie toho, čo z roku 2013 stojí za spomenutie)

20:19


Každoročne v decembri bilancujem. Rozjímam nad uplynulými dvanástimi mesiacmi a porovávam. Dni s nocami, povinnosti s voľnom, uskutočnené s vysnívaným, začiatok s koncom a dobré so zlým. Hrubé čiary nerobievam, skôr pozvoľna pokračujem. Rok 2014 predpovedá niekoľko pokračovaní, čo znamená, že 2013 bol bohatý na začiatky. Okrem iného...

Január si (ne)chcene spájam posledných päť rokov so školou. Dobieham nedobehnuteľné (áno, patrím medzi tých študentov, ktorí stíhajú, ak začnú zajtra) a ponocujem častejšie než moji predkovia pracujúci v spoločnostiach s dvojsmennou prevádzkou. Nebolo tomu inak ani minulý rok. Skúšky, ktorých počet neukážem na dvoch rukách, však dopadli dobre a ja som si vydýchol. Čo sa týka školy.

Prvá tretina roku sa niesla všeobecne v melancholickej nálade. Prebdené noci striedali prespané dni. V každom centimetri mojej izby som objavil ukladací priestor, až som býval "na skládke". Kníh, oblečenia, fotografií, nevypovedaných slov a spomienok.
Another Love od Toma Odella. Text piesne mi hral v pozadí každodennosti, až som mu uveril.

Z letargie ma vytrhli prvé jarné dni. Slnko svietilo a všetko sa zrazu zdalo trochu iné. V bežeckých teniskách som si dával imaginárne preteky s neznámymi tvárami. "Nie" som vymenil za "prečo nie" a neskôr aj za "áno". Tričko na spanie som prekryl koženým křivákom a šiel za ostatnými do mesta. Uprostred noci, len tak. Nebol som si istý, či sa tomu hovorí "sloboda", ale znelo to tak.

"Boys in study". Projekt mapujúci štýl vysokoškolských študentov v Bratislave si našiel aj mňa. Pár cvaknutí pred univerzitou počas chladného a ufúkaného jarného rána sa o niekoľko týždňov zhmotnilo v tretie miesto. Super pocit.

V apríli som o niekoľko centimetrov nižšej žene padol k nohám. Do vysilenia som s ňou spieval o tom, kedy majú dať hore ruky všetky single ženy. Bol to fenomenálny zážitok, ktorý o niekoľko dní na to striedal ďalší v podobe večera stráveného pod pódiom, ktoré tentokrát patrilo (ako jej familiárne hovoríme) "malej elfke". Na absenciu zvuku počas polovice koncertu som už takmer zabudol a z večera mi utkvelo v pamäti najmä to, že nikdy viac pred koncertom nebudem piť pivo. Najmä keď stojím pod pódiom...




V máji som sa triasol (synonymum radosti) na prehliadku F&F v Londýne. Pozvanie zo strany PR oddelenia bolo pre mňa veľkým zadosťučinením a dodnes si spomínam na teplo, ktoré ma zalialo (vo výťahu, na treťom poschodí) vo chvíli, keď sa v telefóne rozozvučal hlas Zuzky z F&F. Následné zháňanie batožiny, prekladanie skúšok, euforické stavy... Všetkým som hovoril, že idem do Londýna "pracovne" a tváril sa pri tom naozaj šťastne (po dlhej dobe).
Všetko som si veľmi, naozaj veľmi užil! A ďakujem!!!




Leto som začal na dovolenke. Rodinnej a celkom netradičnej. Búchal som si hlavu za to, že som si nechal ujsť koncert Jessie Ware v Prahe a tento fakt kompenzoval púšťaním jej albumu. Trinásťkrát za deň. Minimálne...
Letné mesiace boli plné cestovania. Trasu Bratislava - Praha som sa naučil naspamäť. Posedávanie v podniku som vymenil za bujaré večierky, o ktorých by sa moji rodičia nikdy nemali dozvedieť a vítanie prvých slnečných lúčov pri rannom návrate domov.
Koniec leta sme privítali v novom byte. V ktorom je počas leta neznesiteľné teplo (underwear & naked party, all night) a teraz tak trochu mrzneme. Občas nám vyhodí poistky a vyhorí súčasne x žiaroviek, ale inak ho milujeme. Aspoň teda ja.





Svoje pohŕdanie miestom v byte nesúcim názov "kuchyňa" som pomaly menil na lásku a posadnutosť. Pečením a varením. Baví ma čistiť zemiaky, šľahať žĺtka a strúhať mrkvu. Povinnou zastávkou v kníhkupectve sa stalo oddelenie s kuchárskymi knihami. Len keby sme tú umývačku riadu mali...



Na jeseň som znova balil kufor (v konečnom dôsledku mi to vychádza tak, že som ho balil každý mesiac...), znova kvôli Londýnu. Tentokrát už nie "pracovne", len tak. Vypadnúť zo všednosti. Nasávať atmosféru. Naberať inšpiráciu. Viesť dlhé rozhovory a objaviť Camden. Najlepších pár dní roku 2013.






V poslednom ročníku môjho vysokoškolského štúdia som si pripustil fakt, ktorému som sa dlho stránil. Som obeť prokrastinácie. Nechcite teraz odomňa nič. Možno o hodinu. Alebo zajtra... Zatiaľ som s týmto stavom spokojný a nemienim s ním nič robiť. Možno po škole... (Proste, hlavne nie teraz!)




V novembri ma potešil Tom Odell v Prahe. A naozaj! Z plného hrdla som s ním kričal niečo o tom, že "všetky moje slzy už boli vyčerpané". Večer v Lucerne bol dokonalou bodkou za koncertmi v roku 2013.




Začiatok decembra som sa "úplne najviac" ponáhľal do kníhkupectva, aby som si vyzdvihol nový výtlačok od Matkina (ževraj je to "hipsterské"... A?). Autor ktorému neviem povedať "nie" ani počas zápočtového týždňa ma tentokrát naučil jednu múdrosť.

"Verím sebe, tebe, nám, svojim schopnostiam, budúcnosti, verím, že ľudia sú viac dobrí než zlí, že väčšina vecí dopadne dobre, že môžeme, ak chceme, že smieme, ak môžeme, a že ak nesmieme, nemôžme a nechceme, tak je za tým nejaký vyšší a užitočný zmysel..."




Verím, že rok 2013, dno aj vrchol sínusoidy, ktorá sprevádzala môj život v tomto období, mali svoj vyšší zmysel. V konečnom dôsledku to bolo dvanásť mesiacov plných vzrušenia z nepoznaného a zmien.

Do roku 2014 som si želal viac slnečných dní, viac dôvodov na úsmev a pokoru. Čo Vy?

You Might Also Like

7 komentárov

  1. great post!! i like the photos :-)

    Greets Jon,
    Visit my blog: http://www.jonthegold.com/

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Napsáno od srdce; a Matkinova moudrost je top! =)
    Já si do roku 2014 přeji, ať se splní těch pár dalších snů, které mám (a nejsou vůbec nereálné, ba naopak). A ať je více radosti a méně starostí kolem nás..

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Super ako vzdy :) Vzdy sa najdem v tvojich slovach. Ja ti do noveho roku prajem vsetko najlepsie, aby bol nadalej fical tak dobre ako doteraz, aby od F&F prisla ponuka aj tento rok, aby vam to s Majkim klapalo az do smrti a aby vasa laska nikdy nezovsedla (ked som si to konecne dala dokopy, bola som trolinku smutna, kedze som si na teba robila zalusk ja, ale nevadi. Urcite tam niekde pobehuje tvoj klon a k Majkimu sa aj tak lepsie hodis :)). Vsetko dobe Patricek.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ejha to je ale prajuci anonym taky sa nevidi kazdy den :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To bolo myslene ironicky? :)

      Odstrániť
    2. v pripade ze bol tvoj koment mysleny ironicky tak ano v pripade ze nie - nie :-)

      Odstrániť
    3. Jasne, ze z uprimnej hlbky mojho srdca. :) Pravo na lasku, slobodu byt tym, kym v skutocnosti naozaj je ma kazdy z nas. Ja som tu Patrikovi vyznala lasku uz davno :) Som do neho buchnuta od Telerana. A fakticky mu zelam
      vsio naj, ako aj vsetkym inym dobrym ludom na tejto zemeguli :) nie kazdy anonym je zakerak a ja sa skryvam preto, aby teraz vsetci Patrikovi citatelia nevideli moje cele meno, kedze je jedine svojho druhu na SK :) a Ba je mala dedina :)

      Odstrániť

//]]>