Ďakujem.

13:31


Na konci roka rekapitulujeme. Uzatvárame, robíme hrubé čiary a otáčame list...

Ja pravidelne (už niekoľký rok po sebe) v tento deň premýšľam nad tým, čo sa posledných dvanásť mesiacov udialo, kam sa môj život posunul a uvažujem, ako s tým v budúcnosti naložím (túto časť obvykle veľmi skrátim, pretože než sa k nej dostanem, už ide nejaká estráda v televízii, ktorú "musím" vidieť...).

V uplynulom roku sa toho stalo veľa. Doslova a do písmena. Svoj život obvykle prirovnávam sínusoide, ktorá bez problémov strčí do vrecka ktorúkoľvek horskú dráhu. Raz hore, inokedy dolu.



Rok 2014 som začal v Budapešti. Pochabý ohňostroj (stále mám za to na nich ťažké srdce) otvoril rok bez predsavzatí (to tentokrát napravím) no o to bohatší na zmeny. Január býva vo všeobecnosti v mojom prípade asi tak obľúbený ako pondelok, a inak tomu nebolo ani v roku 2014. Apatia, stres, zatmenie... Proste zle. Čas som trávil na striedačku u rodičov a v Košiciach. na ploche môjho notebooku strašil prádzny priečinok s názvom "Diplomovka" a ja som sa nevedel k ničomu dokopať.

Našťastie, prvé jarné lúče na seba nenechali dlho čakať. Majki došiel na východné Slovensko, zoznámil sa s mojou rodinou a spolu sme sa presunuli späť do Bratislavy. Veci sa zdali lepšie a aj boli. Zmenil som prácu, stravovanie a návyky. Oddychoval som, tešil sa z maličkostí, dostal krásne previazaný dar na Valentína a usmieval sa (koľko to len šlo a nie, neinšpiroval som sa žiadnou motivačnou literatúrou). Na jar ma v kine pohltil výkon Meryl Streep v August: Osage County, v ušiach mi najčastejšie hral album Coexist od The xx a Moruša Biela od Jany Kirschner. Ideál.




V dobe, keď dni sa už reálne predlžujú a na námestiach sa zaplňujú terasy, som sedel za písacím stolom a na poslednú chvílu dopisoval svoju diplomovú prácu. O učení na štátnice nebudem hovoriť, zhrniem to len dvojicou slov "nikdy viac". Od júna si oficiálne môžem pred meno písať "Mgr.", čo som zatiaľ využil jedine pri odosielaní listu pre starú mamu... Toľko k téme.
V tomto období som si stihol spraviť aj autoškolu (ktorú by som už znova podstúpiť nechcel, ani keby mi tých 500€ zaplatili oni...) a po 24. rokoch života som pochopil postup preraďovania rýchlostí v aute (dingding, jackpot!).




Leto by som charakterizoval jediným slovom - "Zmena". S veľkým "Z"! Skončil môj nájom v Bratislave, odišiel som z práce, pobalil si všetky veci a odsťahoval sa do Prahy. Aby sme mohli byť pri sebe, prežívať život spoločne, tešiť sa jeden z druhého a kuť menšie (ale samozrejme aj väčšie) plány do budúcna... Našli sme (takmer) náš byt snov, pomaly ho zariaďovali a dnes v ňom trávime láskyplné chvíle.




Presťahovanie do Prahy, odlúčenie od rodiny a blízkych ma samozrejme do istej miery formovalo a možno aj zmenilo smer môjho života. Sám na sebe badám, že je pre mňa podstatná istota a ešte viac (než hocikedy doteraz) načúvam. Starším, známym, skúsenejším, jemu, pocitom.

V lete sme sa spoločne s Majkim zapojili do projektu "100 Happy days", ktorý ste mohli sledovať na našich Instagramoch (môj Instagram a Majkiho Insta) a FB Fan pages. V minulosti som veľa krát mal pocit, že ľudia sa zabúdajú tešiť z maličkostí, prípadne niektoré veci berú ako samozrejmosť. Týmto projektom som chcel upozorniť práve na fakt, že každý deň máme dôvod na úsmev (mňa teší jedlo... veľké množstvo jedla! A patrične to na mne aj vidieť...). Napríklad hneď ráno, keď sa prebudíme, otvoríme oči a zistíme, že začal nový deň...



V roku 2014 som samozrejme aj cestoval! Objavovanie nových miest a krátkodobé odchody z každodennosti sú tým, čo mi dobíja energiu, rozširuje obzory a inšpiruje. Na prelome jari a leta som zaletel na krátky "pracovný" výlet s F&F do Londýna, kde znova predstavili svoju zimnú kolekciu (tú, ktorú práve skupujeme v ich predajniach). Táto každoročná udalosť je jednou z mojich obľúbených častí roka, na ktorej stretnem množstvo známych z radov slovenských žurnalistov, stylistov či blogerov. Je úžasné tráviť čas s ľuďmi, ktorých baví ich práca!
V lete sme sa spolu vybrali do Milána (môj darček za štátnice) a mesto sme si náramne užili. V Taliansku som bol prvýkrát, no kultúra a temperament domácich ma očaril natoľko, že sa tam čoskoro znova vrátime...
Prvý septembrový týždeň sme zavítali do Viedne, kam som dostal pozvanie na módnu prehliadku značky Miklosko Fashion Design (a ďalších slovenských značiek). Tá sa konala počas MQ Vienna Fashion Week a po niekoľkých mesiacoch som opäť mohol stretnúť svojich známych, ktorí pôsobia v slovenských médiách a módnej tvorbe.
Na jeseň tohto roku sme mali možnosť testovať automobil Citroen DS3, s ktorým sme sa vybrali aj mimo Prahy a namierili si to do Drážďan. Tie som takisto tento rok navštívil po prvý krát a myslím, že v roku 2015 si podobný výlet zorganizujeme znova.
Vrcholom nášho cestovania bola cesta do Paríža, z ktorej sme sa vrátili len pred niekoľkými dňami. Do mesta, ktoré ma úplne dostalo už pri jeho prvej návšteve v roku 2009, som sa znova zahľadel. Architektúra, atmosféra, jazyk, pečivo a všadeprítomné estetické cítenie. To je len niekoľko bodov, ktoré mi v rýchlosti napadli a ktoré ma chytili za srdce. Od nášho návratu premýšľame, kedy a na ako dlho ho znova navštívime. Ja verím, že čím skôr a na čím dlhšie obdobie...


Mám pocit, že v roku 2014 som za sebou nechal niekoľko významných stôp. Cítim nesmiernu vďaku za všetko, čo sa v mojom živote stalo a všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsob pomohli k tomu, aby som (napríklad) dnes mohol tento príspevok napísať.

Do roku 2015 si prajem dve veci. Zdravie a vyrovnanosť.

A mojich päť predsavzatí (ktoré asi nesplním, ale budem sa snažiť...!):
1. Naučím sa názvy všetkých dvanástich mesiacov po česky.
(... už mi to celkom ide, ale stále sa niekam vloudí chybička, takže to v roku 2015 napravím.)
2. Pôjdem na hodinu jógy!
(... a tým prekonám pomyselnú bariéru, ktorú v sebe mám a ktorá mi hovorí, že to bude trapas.)
3. Kúpim nám staré knihy s poéziou.
(... tie u nás doma chýbajú a to chcem napraviť.)
4. Častejšie si budem kontrolovať svoju mailovú schránku a na došlé maily odpoviem hneď!
(... toto bezpodmienečne napravím, fakt!)
5. Zistím, čo by som chcel robiť a kým by som chcel byť.
(... možno to ani nie je predsavzatie ale celoživotná úloha.)

You Might Also Like

9 komentárov

  1. Od júna si oficiálne môžem pred meno písať "Mgr.", čo som zatiaľ využil jedine pri odosielaní listu pre starú mamu... Toľko k téme.- asi tak no, ale neboj, raz sa ti to zíde:DD dúfam, aj ja, že aj mne sa to raz zíde.

    mne trvalo dva roky naučiť sa české mesiace- aj keď popravde, neviem, či by som ich teraz dala z fleku na 100%:D
    na jogu poď so mnou- na hot jogu- chodia tam aj chlapi, takže pohoda:D len neviem či to udýchaš:)
    a pod č. 5- to sa stále snažím zistiť

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To je asi ten jehezčí článek ke konci roku co jsem zatím četla :) Přeji Ti všechno nejlepší do nového roku :)

    Lucieswlife

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nádherný príspevok.. Ani nevieš ako nám tu chýbaš..(nám=hlavne mne!) :/ <3

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Patrik, nech je rok 2015 minimálne taký super ako bol rok 2014!
    PS: Jógy sa neboj. Prvé hodiny budeš odkukávať pózy a tréner ťa usmerní ako na ne, potom pocítiš svalovku asi na každom svale (aspoň u mňa to tak bolo), ale za tú energiu to stojí. Držím palce!

    Ľuboš
    BlackBloodedBoy

    OdpovedaťOdstrániť
  5. fakt skvelý rok za sebou, nech je 2015 ešte lepší :)) !!!
    michelleeskingdom.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Veľmi sa mi páči ako píšeš, tvoje články čítam vždy rada. A máš na to aj titul! (Som musela tvoje Mgr. použiť, keď ho už máš). Na maily musím aj ja odpisovat hneď, lebo ešte je ďaleko ten čas, kým budem mať asistentku a poéziu môžeš u mňa čítať a my si dovolíme vám prispieť jednou knižkou z antikvariátu :).

    OdpovedaťOdstrániť

//]]>